Uf, to bola tesnotka! 10 metrový asteroid preletel v tesnej blízkosti Zeme.
Prosím, zoznámte sa. Toto je 2016 RB1, NEO, (z angl. Near Earth Object), teda objekt letiaci blízko Zeme. Asteroid objavil taliansky astronóm Gianluca Masi 6. septembra 2016 pomocou Virtual Telescope v Ceccano. Preletel v 10 krát bližšej vzdialenosti ako je Mesiac!
K takýmto situáciám dochádza pomerne často. V minulosti sme o týchto objektoch nemali žiadne, alebo len málo informácií. Dá sa povedať, že sme žili v sladkej nevedomosti. Dnes o nich vieme vďaka programom vesmírnych agentúr na ich objavovanie.
Aby v budúcnosti nedochádzalo k situáciám, aká naposledy nastala vo februári 2013 v ruskom Čeljabinsku (vtedy tam dopadol 20 m asteroid bez toho, aby sme o tom dopredu vedeli a mohli tak ľudí dopredu varovať), americká NASA začala v roku 1994 program na mapovanie NEO. Cieľom bolo objaviť do 10 rokov 90% NEO s veľkosťou viac ako 1 km. V roku 2005 bol projekt predĺžený s cieľom objaviť 90% NEO väčších ako 140 m do roku 2020.
Odkiaľ sa berú? Asteroidy sú malé telesá obiehajúce okolo Slnka. Sú to zvyšky stavebného materiálu Slnečnej sústavy nachádzajúce sa v Kuiperovom páse, približne v rovnakej vzdialenosti, ako je Pluto a Oortovom oblaku, ktorý je ešte ďalej a z ktorého pochádzajú aj kométy.
Asteroidy sa však nachádzajú aj vnútri Slnečnej sústavy. Ide o zvyšky po sformovaní Slnečnej sústavy, kedy slapové sily Jupitera nedovolili vytvoreniu planéty medzi ním a Marsom. Celková hmotnosť asteroidov v tomto páse sa odhaduje len na 4% hmotnosti Mesiaca.
V súčasnosti (október 2016) máme zmapovaných 717 768 asteroidov s presne určenou dráhou. Z toho je 15 098 NEO, ktoré obiehajú Slnko v 1,3 násobku obežnej dráhy Zeme. Odhaduje sa, že počet asteroidov s priemerom viac ako 100 m je viac ako 25 mil. Zmapovaných je tak menej ako 3% telies. Ide o pomerne náročný proces. Materiálovo, technicky ale hlavne personálne, nakoľko software nepracuje 100%, je nutné výsledky kontrolovať.
Dobrou správou je, že do objavovania NEO sa teraz majú možnosť zapojiť aj slovenské školy. Hlavnou motiváciou je zapojiť študentov do skúmania vesmíru. Môžu si tak uplatniť teoretické vedomosti z hodín matematiky, fyziky, chémie, biológie a ostatných vied. Študenti sa tak oboznámia s vedeckými postupmi a prácou s dátami z profesionálnych pracovísk.
Vzdelávacie astronomické programy do ktorých je možné sa zapojiť sú dve:
1. Global Hands-on Universe (GHOU)
Projekt vznikol v roku 1990, keď Carl Pennypacker, astronóm špecializujúci sa na supernovy z Univerzity v Berkeley, pozval skupinu astronómov a učiteľov na stretnutie na ranč v Tuscone v Arizone. Z debát o tom, ako urobiť astronómiu dostupnejšiu vzdelávaciemu procesu, vzišiel nápad na zdieľanie vedeckých prístrojov a astronomických záberov z profesionálnych observatórií.
V rámci projektu sa organizujú školenia a workshopy pre učiteľov na používanie moderných nástrojov a zdrojov pre vedu a výskum. Po týchto školeniach učitelia vedia ako zapojiť študentov do medzinárodných vedeckých projektov. Projekty môžu bývajú unikátne, ale aj opakujúce sa, napríklad rôzne experimenty a merania z histórie. (Výpočet AU z tranzitu Venuše, výpočet vzdialenosti Mesiaca od Zeme, vizuálne pozorovanie premenných hviezd.
2. International Astronomical Search Collaboration (IASC = “Isaac”)
je medzinárodný edukačný program pre vysoké a stredné školy. Projekt ponúka bezplatný prístup k astronomickým dátam z profesionálnych observatórií. Program beží v 4-6 týždňových kampaniach zameraných na hľadanie asteroidov.
Škola, ktorá sa rozhodne do programu zapojiť získa licenciu na používaný softvér (Astrometrica), ktorej súčasťou sú aj školenia a semináre zamerané na:
– Výskum slnečnej sústavy a planétok
– Prácu so softvérom Astrometrica
– Automatické a manuálne vyhľadávanie a identifikáciu pohybujúcich sa objektov,
– Prípravu reportu s výsledkami
Cieľom projektu je hľadanie nových asteroidov (a komét), hľadanie supernov, astrometria NEO a fotometria asteroidov.
Na jednej kampani za zúčastňuje 30-100 škôl. Každá škola dostane svoje vlastné dáta, ktoré nie sú staršie ako 24 hodín. Školy (žiaci) majú 3-5 dní na analýzu a vypracovanie reportu. Astronomické dáta pochádzajú z observatórií Pan-STARRS, Catalina Sky Survey (CSS) a Astronomical Research Observatory (ARO)
Predtým, ako sa dáta dostanú do škôl, ich vyhodnotí softvér, ktorý nájde kandidátov na nové objavy. Softvér však nie je dokonalý, preto vznikol tento projekt, ktorý do kontroly zapája školy po celom svete. IASC pošle výsledný report do MPC (Minor Planet Center) do 24 hodín a všetky objavy sú zadané do databázy nájdených objektov (IASC DB).
Žiaci, ktorí objavili nové objekty, sú u nich vedení ako spoluobjavitelia. Keď MPC pridelí objaveným asteroidom stále označenie (číslo), môžu žiaci a školy navrhnúť pre asteroid aj meno. Od roku 2006 študenti objavili vyše 1300 asteroidov, 39 z nich má pridelené číslo , niektoré žiaci aj pomenovali. Napríklad planétka (269323) Madisonvillehigh = 2008 SE209 objavila Denise Rothrock so svojimi žiakmi na Madisonville High School v Texase a nesie názov školy.
O tom, prečo je štúdium astronómie dôležité, si môžete prečítať v tomto článku.
Ak vás tieto programy zaujali a chceli by ste sa o nich dozvedieť viac, konktaktujte nás na info@planetaria.sk, alebo priamo nášho kolegu Tomáša, ktorý sa na týchto programoch podiela a sám je objaviteľom jednej planétky, na tomas.vorobjov@planetaria.sk.
fotky: gettyimages.com, earthsky.org, wikipedia