S príchodom digitalizácie v spracovaní obrazu sa objavili nové možnosti v segmente planetárií. Pôvodné obmedzenia na bodové obrazy hviezd a planét sa odstránili využitím premietania plošného obrazu pomocou projektorov. Tým bolo umožnené spojiť do jedného celku všetky pomocné premietacie prístroje, navyše je možné objekty dynamicky zväčšovať na požadovanú veľkosť tak, aby sa divák mohol pokochať  jemnými detailmi a štruktúrami. Podobne je možné simulovať aj prelet vesmírnym priestorom okolo planét a mesiacov. Dramaturgia programu je obvykle synchronizovaná s hudobnou stopou. Jednotlivé sekvencie je možné vďaka digitálnej réžii a strihu spájať do dlhších celkov a vytvárať tak celé dokumentárne filmy s vesmírnou tematikou. Tieto filmy sa uchovávajú ako digitálne dáta na pevných diskoch a iných médiách a je možné ich kedykoľvek dodatočne rýchlo a pohodlne upravovať podľa potreby, tak ako sa vyvíjajú najnovšie poznatky o vesmíre. Všetky prvky digitálneho filmu je možné použiť aj v planetáriách. Či už ide o vysoké rozlíšenie obrazu, 3D efekty alebo kvalitný digitálny zvuk, takže výsledný efekt je omnoho emotívnejší ako v klasickom kine. Je to spôsobené projekciou na celom 360-stupňovom obzore kupoly planetária. Vďaka tomu sa divák naozaj cíti byť súčasťou premietaného prostredia, omnoho viac ako v prípade klasického 3D kina, kde síce trojrozmerný efekt vťahuje diváka do deja, ale stále je plátno len oproti divákovi. Bez digitálnej technológie by toto vôbec nebolo možné a práve vďaka nej planetáriá na celom svete zažívajú novú éru obľuby návštevníkov.