História vývoja planetárií

Prvé moderné planetárium zostrojil Walter Bauersfeld v roku 1923 pre firmu Carl Zeiss v Jene.

Technické riešenia planetárií sa historicky vyvíjali s pokrokom vedy a poznania. Podľa toho môžeme dnes rozdeliť technické riešenia planetárií podľa rôznych použitých technológií a zobrazovacích metód. V tomto prehľade sú uvedené riešenia zobrazovania oblohy v dóme – guľovitej budove, na ktorej vnútorný povrch sa zobrazujú nebeské telesá. Samotný projektor je umiestnený v centre dómu.

ANALÓGOVÁ TECHNOLÓGIA

PROJEKTOR “ČINKA”

Projektory tejto generácie sú vlastne elektro-mechanické komplexy menších projektorov, ktoré zabezpečujú projekciu a pohyb jednotlivých telies po nočnej oblohe (vnútornej stene dómu). Typický predstaviteľ týchto projektorov mal dve veľké gule (1) s viacerými projektormi na povrchu gule (2).
Tieto gule boli spolu spojené tyčou a táto bola pripojená na držiaky. Jednotlivé projektory mali na starosti projekciu zodpovedajúcich segmentov oblohy s hviezdami – jedna guľa severná obloha, druhá južná obloha.

Každá z nich naviac je rozdelené na segmenty, kde každý segment má svoj projektor hviezd. Prídavné projektory (3) sú potom pripojené k takejto sústave na zobrazenie planét, mesiaca, mliečnej cesty, hmlovín, komét a iných objektov oblohy. Každý projektor má presne vypočítaný pohyb, tak aby celok zobrazoval komplexný obraz nočnej oblohy v reálnom čase v prítomnosti a simuloval pohyb oblohy do budúcnosti aj do minulosti. V centre hlavných projekčných gulí býva rádovo kW lampa na presvietenie všetkých projektorov. Tento typ projektorov bol jeden zo starších typov a pripomínal tvar činky.
Neskoršie sa dve projekčné gule spojili do jednej centrálnej pripomínajúcej vajce. Také sú najnovšie modely od výrobcov teraz.

PROJEKTOR “VAJCE”

Toto riešenie má lepšiu mechanickú stabilitu, nemá totiž tak výstredne uložené najťažšie časti (projektorové gule) od ťažiska. Princíp zobrazovania však
zostáva stále rovnaký – t.j. komplex projektorov, ktoré vyskladajú celý obraz oblohy.

DODEKAHEDRÓNOVÝ PROJEKTOR

Umiestniť presne súbor projektorov na guľovej hlave je náročné. Jednoduchšie je guľový povrch nahradiť časťami plochy na dodekahedróne. Takým riešením bolo prvé riešenie Armanda Spitza. Neskoršie rôzne modely výrobcov tiež prebrali toto technické riešenie. Opäť princíp zobrazovania zostáva rovnaký – t.j. komplex projektorov vytvára celú oblohu. Analógové projektory boli náročné na svetelný výkon a nedokázali naplno využiť generované svetlo. Značným vylepšením tejto generácie je použitie technológie optických vláken, ktoré sa používa v posledných rokoch.

Digitálna technológia

Pri digitálnom zobrazovaní sa na zobrazenie oblohy používa princíp digitálneho projektora. Ide teda o zobrazenie
obrazového poľa pomocou matice bodov, tak ako je to na obrazovke monitora počítača. Klasický projektor zobrazuje obdĺžnikový obraz na projekčnú rovnú plochu.
V princípe sú dve metódy v digitálnej technológii planetárií ako obraz plochy premietnuť na polguľovú plochu. V prvom prípade je v strede dómu jeden výkonný digitálny projektor s objektívom typu “rybie oko” so širokým zorným poľom (až do 180°). Počítač pritom počíta transformáciu obrazu tak, aby výsledný obraz nebol skreslený, ako by to bolo pri priemete obrazu z plochy na pologuľu. Druhým spôsobom ako vykresliť obraz na celú plochu dómu je použitie niekoľkých menších projektorov po obvode dómu, ktoré premietajú čiastkové obrazy na protiľahlú stranu dómu a jeden centrálny menší projektor, ktorý premieta do vrcholu kupoly.
Takéto zobrazenie vyžaduje veľký počet zobrazovaných bodov a teda aj vypočítavaných bodov. Digitálne planetárium musí teda mať výkonný riadiaci počítač. Prvé digitálne planetáriá nemali kvalitu zobrazenia ako analógové, ale dnes technológia umožňuje podať zrovnateľný výkon. Veľkou výhodou digitálnych systémov je ich programová variabilita. Dá sa na ne vyrobiť prakticky nekonečné množstvo programov zobrazujúcich rôzne pohľady na vesmír, možnosť premietať filmy typu IMAX či 3D a podobne. Analógové systémy majú v tomto podstatné obmedzenia.

Usporiadanie sály

Väčšina dómov má koncentrické usporiadanie. To znamená, že sedadlá divákov sú uložené v radoch v koncentrických kruhoch. Projektor je v strede dómu.

V čase digitalizácie sa začalo viac používať druhé usporiadanie sály – smerové, podobné klasickému kinu, kde hlavná zobrazovacia plocha je na jednej strane dómu. Projektor resp. projektory môžu byť v strede, alebo na obvode dómu. Takéto usporiadanie sa dá používať aj na iné druhy programov ako sú programy určené pre planetáriá.

Veľkosť sály

Podľa veľkosti rozlišujeme štyri kategórie planetárií. Úmerne s veľkosťou sály rastie náročnosť na náklady stavby aj prevádzku. Kupolu veľkých rozmerov nie je jednoduché postaviť. Preto je vo svete najviac menších a stredných planetárií.

KategóriaPriemer kupoly [m]Počet miest
Veľké18 a viac200 a viac
Stredné10 – 1775 – 199
Malé5 – 930 – 74
Školskémenej než 5do 30