Pozorujeme hviezdy – ako na to – III.

Ďalšie články

Na návšteve – Planetárium Iziko v Kapskom meste

Toto leto sa v čase od 6. do 15. augusta konalo Valné zhromaždenie Medzinárodnej astronomickej únie – International Astronomical Union General Assembly. Po prvýkrát túto veľkú medzinárodnú konferenciu hostil africký kontinent, konkrétne Kapské mesto. Na zhromaždení boli prítomní aj Slováci. Počas

Čítať viac »

Na návšteve planetária v Padove

Od 1.7.2024 do 5.7.2024 sa v talianskej Padove odohralo najväčšie európske stretnutie astronómov a to výročné stretnutie Európskej astronomickej spoločnosti – European Astronomical Society Annual Meeting 2024. Na sever Talianska pricestovalo vyše 1600 astronómov z celej Európy. Okrem toho bolo počas konferencie pripojených

Čítať viac »

V minulom článku sme si povedali, ako vplýva počasie na plánovanie pozorovaní a ako sa správať počas pozorovania, keď nás zastihnú nečakané vrtochy počasia. Vždy vopred pred pozorovaním sledujme vývoj a predpoveď počasia niekoľko dní vopred – ideálne 7 dní. Webových stránok na predpovede počasia je dnes dostatok, stačí si vybrať. Ak sa počas týchto dní vyvíja predpoveď priaznivo, chystajme techniku. Pri náhlej zmene počasia pri pozorovaní si najprv zistime, aká je aktuálna satelitná situácia s počasím a podľa toho konajme – buďme trpezliví. Satelitné snímky počasia sú pre astronóma, aj amatéra, skvelým výdobytkom tejto doby.

Pozorovacie miesto

Ak už nám praje počasie, môžeme plánovať objekty na pozorovanie, ktoré sa dajú z miesta, kde chceme pozorovať, vidieť. Na pozorovanie treba vybrať aj vhodný terén. Najlepší je terén bez vysokých objektov na horizonte. Ak máme horizont zakrytý vyššími objektmi, treba na to myslieť pri simulácii pozorovania počas prípravy napr. na počítači. Nasimulujeme si takú hodinu, kedy je už pozorovaný objekt dostatočne vysoko nad horizontom. Pozrime si preto vopred na mapách, či v smere kde chceme vesmírny objekt pozorovať nie sú prirodzené terénne prekážky – kopce, alebo vysoké stromy na okraji relatívne malej lúky, kde plánujeme byť.

Objekty na pozorovanie

Objekty na pozorovanie vyberáme podľa nášho záujmu a podľa ročného obdobia. Je dobré nasimulovať si vopred pohyb objektov po nočnej oblohe v počítači pomocou niektorého programu – napr. Stelarium, The SkyX a pod. Tak zistíme, kedy daný objekt na oblohe vychádza a kedy zapadá, teda kedy je najlepšie pozorovacie “okno”. Plánovať možno aj pomocou literatúry – mapy oblohy, astronomická ročenka, časopis KOZMOS a podobne. Tam je možné získavať aj informácie o kométach, trpasličích planétkach, meteorických rojoch. Počas pozorovania je dobré vždy mať  pri sebe aj tlačenú mapu oblohy, či už vytlačenú z horeuvedených programov alebo astronomické mapy resp. otočné mapy. Tie sa dajú kúpiť vo hvezdárňach a planetáriách alebo v špecializovaných kníhkupectvách, kde predávajú odbornú literatúru alebo si ju môžete vytlačiť, vystrihnúť a vyrobiť podľa tohto návodu.
Ak plánujeme pozorovať počas jedného pozorovania viac objektov, je dobré si vopred pripraviť časový plán a poradie v akom budeme jednotlivé objekty pozorovať. Pri vizuálnom pozorovaní je možné naplánovať viac objektov na jednu noc, pri astrofotografii tak 2 až 3 objekty. Každý objekt sa totiž fotografuje niekoľkými desiatkami dlhých expozícií objektu. Jeden objekt sa teda fotí rádovo jednu a viac hodín.
Bez plánu objektov je pozorovanie dobré len pre úplných laikov pre úžasný a estetický efekt. Často potom na druhý deň ale ani nevieme, čo za hviezdu sme to videli. V takýchto prípadoch (pokiaľ neplánovane pozorujeme) je vhodné mať automatický navádzací systém na montáži teleskopu alebo mať hviezdnu mapu a vedieť s ňou pracovať. Navádzacie systémy na montáži teleskopu mávajú program sprievodcu oblohou, ktorý má na daný deň, čas a lokalitu v zozname najjasnejšie objekty oblohy. To je dobrá pomôcka pre začiatočníkov.

Technika

Na pozorovanie si samozrejme treba pripraviť aj techniku. Každý teleskop je iný, takže sa na tomto mieste nedá presne popísať, čo pre váš teleskop treba nastaviť, pripraviť, očistiť, namazať a pod. Vždy si udržujte technický stav svojho teleskopu v zmysle odporúčaní návodu na jeho použitie. Odporúčam niekoľko všeobecných zásad:

    • Vyčistite si optiku – vždy až po zániku orosenia po pozorovaní,
    • nabite si potrebné batérie – pohon montáže, osvetlenie, počítače, fotoaparáty,… majte viac batérií v zálohe, v zime majú batérie menšiu kapacitu než deklarovanú,
    • pripravte si okuláre a filtre,
    • pripravte si všetky nevyhnutné káble – ovládač montáže, autoguider, nabíjací kábel, kábel diaľkovej spúšte fotoaparátu, predlžovací kábel (ak napájate z elektrickej siete), káble k PC,
    • pripravte si červené lampičky na prisvecovanie počas pozorovania (biele svetlo vás oslepí na 10 minút, a po jeho zhasnutí si treba znova privykať na tmu),
    • pripravte si teleskop a montáž, protizávažia, navádzací teleskop ak taký máte,
    • pripravte seba – vhodné oblečenie (noci v lete sú chladné, najmä ak pozorujeme do svitania), niečo na osvieženie – nápoj, sladkosť a podobne.

 

Nastavenie

Ak nemáme pevne zabudovaný teleskop v observatóriu alebo robotický teleskop s GPS systémom, elektronickým kompasom a automatickým nastavovaním, musíme pred samotným pozorovaním “rozložiť” a nastaviť techniku. Počítajte preto aj s týmto časom, aby vám objekty plánované na pozorovanie zatiaľ nezmizli z dohľadu. Ak pozorujete doma na záhrade, je dobré rozložiť si teleskop hneď po západe Slnka, keď už dobre vidno Polárku. Na väčšine montáží s autoguide systémom je totiž potrebné čo najpresnejšie nastaviť základnú polohu v smere na Polárku. Postupujte podľa návodu k vášmu teleskopu a montáži. V každom prípade si na to treba vyčleniť istý čas, skúsenosť hovorí, že to trvá zhruba 1 hodinu – vynesenie, zloženie a nastavenie.