Aj v tomto roku sa môžeme tešiť na zaujímavé astronomické udalosti. Zvýraznené hrubým písmom sú tie, počas ktorých budeme organizovať verejné pozorovanie.

Bližšie info zverejníme týždeň pred konaním pozorovania na stránke aj našom facebook profile.

Január 2017

3. – 4. 1. – Meteorický roj Quadrantidy je svojou výdatnosťou nadpriemerný roj s maximálne 40 meteormi za hodinu počas maxima. Tento roj je tvorený prachovými zrnkami po zaniknutej kométe 2003 EH1, objavenej v roku 2003. Roj sa objavuje každý rok medzi 1. až 5. januárom s vrcholom v noci z 3. 1. do 4. 1. ráno. Mesiac v prvej štvrti zapadne krátko po polnoci ponechajúc tak nočnú oblohu vhodnú pre meteorickú show. Meteory majú radiant v súhvezdí Pastier, ale môžu zažiariť kdekoľvek na oblohe.

12.1. – Spln. Mesiac bude presne na opačnej strane Zeme ako Slnko o 11:34 UTC. Tento spln bol známy tiež ako vlčí spln, nakoľko sa v tomto čase vyhladované svorky vlkov potulovali v blízkosti ľudských obydlí.

12.1. – Venuša v najväčšej východnej elongácii od Zeme (uhol medzi planétou a Slnkom pozorovaný zo Zeme). Je to najlepší čas na pozorovanie Venuše, nakoľko bude v najvyššom bode nad večerným horizontom, 47,1° východne od Slnka.

19.1. – Merkúr v najväčšej západnej elongácii 24,1° od Slnka. Je to najlepší čas na pozorovanie Merkúra, nakoľko bude v najvyššom bode nad ranným východným horizontom, krátko pred východom Slnka.

28.1. – Nov. Mesiac bude na tej istej strane Zeme ako Slnko presne o 00:07. Najlepší čas na pozorovanie objektov s nízkou magnitúdou, ako galaxie a hmloviny, nakoľko ich svetlo nebude rušené mesačným svitom.

Február 2017

11.2. – Najlepšie podmienky na pozorovanie krátkoperiodickej kométy 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková (s periódou 5,25 roka), ktorá byla spoluobjavená Antonínom Mrkosom a Ľudmilou Pajdušákovou v roku 1948. Kométa bude vo vzdialenosti 0,084 AU (asi 12,6 milionů km). V poslednej februárovej dekáde, kedy nebude rušená mesačným svitom, bude dobre pozorovateľná na rannej oblohe v súhvezdy Hada a neskôr Herkula. Jej jasnosť dosiahne 6,6 mahnitúdy, takže bude dobre pozorovateľná aj binokulárom.

11.2. – Spln. Mesiac bude presne na opačnej strane Zeme ako Slnko o 00:33 UTC. Tento spln bol v minulosti nazývaný tiež snežný, nakoľko najviac snehu bolo práve v tomto čase.

11. 2. – Čiastočné zatmenie Mesiaca, bude dobre pozorovateľné v našich zemepisných šírkach. Tento úkaz nastáva, keď Mesiac prechádza čiastočným tieňom, tzv. penumbra a iba časť Mesiaca prechádza celým tieňom, tzv umbra. Prejaví sa to čiastočným stmavnutím časti Mesiaca počas prechodu tieňom Zeme.

26.2. – Nov. Mesiac bude na tej istej strane Zeme ako Slnko presne o 14:59 UTC. Najlepší čas na pozorovanie objektov s nízkou magnitúdou, ako galaxie a hmloviny, nakoľko ich svetlo nebude rušené mesačným svitom.

26.2. – Prstencové zatmenie Slnka. Prstencové zatmenie sa objavuje, keď je Mesiac príliš ďaleko od Zeme na to, aby prekrylo celé Slnko. Výsledkom je slnečný prstenec okolo Mesiaca. Koronu pri tomto type zatmení nie je vidieť. Mesačný tieň začne svoju púť po Zemi v Chile a Argentíne, bude pokračovať južným Atlantikom do Angoly a Konga.

Marec 2017

10.3. – Prelet kométy 2P/Encke, ktorú môžeme pozorovať už od konca februára na jej krátkoperiodickej dráhe každých 3,3 roka. Tentokrát ju budeme môcť najlepšie pozorovať navečernej oblohe pred jej prechodom periheliom, ktorý nastane práve 10. 3. V nedelu 26. februára ju napríklad nájdete nedaleko jasnej hviezdy Procyon medzi súhvezdiami Raka a Jednorožca.

12.3. – Spln. Mesiac bude presne na opačnej strane Zeme ako Slnko o 14:54 UTC.

15.3. – Kométa 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák,

ktorej spoluobjaviteľom bol slovenský profesor Ľubomír Kresák, bude pozorovateľskynajzaujímavejšou kométou v roku 2017. K Slnku sa vracia približne každých 5,4 roka. Jej tohtoročný návrat je najpriaznivejši za posledných 200 rokov. Jej najvyššiu jasnoť blížiacu sa k 6. magnitudě by mala dosiahnuť ku koncu prvej marcovej dekády. Je veľká pravdepodobnosť, že dôjde k jej výraznému zjasneniu z dôvodu outburstu, vtedy bude pozorovateľná aj voľným okom. Od 12. marca bude kométa cirkumpolárna (vôbec nezapadne) a 15. marca by sme ju mali mať priamo nad hlavami. Najbližšie k Zemi, na vzdialenosť 0,149 AU, sa dostane začiatkom apríla. V perihéliu potom bude 14. apríla a jej jasnoť začne slabnúť.

20.3. – Jarná rovnodennosť

– nastane presne o 10:29 UTC. Slnečné lúče budú dopadať na rovník pod pravým uhlom. Na severnej pologuli nastane prvý jarný deň a na južnej prvý jesenný.

28.3. – Nov. Mesiac bude presne na tej istej strane Zeme ako Slnko o 02:58 UTC. Najlepší čas na pozorovanie objektov s nízkou magnitúdou, ako galaxie a hmloviny, nakoľko ich svetlo nebude rušené mesačným svitom.

Apríl 2017

1.4. – Merkúr v najväčšej východnej elongácii 19 stupňov od Slnka. Najlepší čas na pozorovanie Merkúra večer, krátko po západe Slnka na západnej oblohe.

7.4. – Jupiter v opozícii.

Najväčšia obria planéta Slnečnej sústavy bude najbližšie k Zemi a plne osvetlená Slnkom. Bude najsvetlejšia v roku a viditeľná po celú noc. Najlepší čas na pozorovanie Jupitera a jeho mesiacov. So stredne veľkým ďalekohľadom bude možné pozorovať niektoré detaily na Jupiteri, 4 najjasnejšie mesiace Jupitera bude možné pozorovať aj triédrom ako malé bodky po oboch stranách planéty.

11.4. – Spln. Mesiac bude presne na opačnej strane Zeme ako Slnko o 06:08 UTC.

22., 23.4. – Meteorický roj Lyridy. Svojou intenzitou ide o priemerný roj, ktorý v maxime produkuje okolo 20 meteorov za hodinu. Roj vznikol z pozostatkov kométy C/1861 G1 Thatcher, ktorá bola objavená v roku 1861. Tento roj je zvláštny tým, že meteory môžu tvoriť dlhé svetlé prachové šmuhy trvajúce niekoľko sekúnd. Meteory majú radiant v súhvezdi Lýra, objaviť sa však môžu kdekoľvek na oblohe.

26.4. – Nov. Mesiac bude na tej istej strane Zeme ako Slnko presne o 02:58 UTC. Najlepší čas na pozorovanie objektov s nízkou magnitúdou, ako galaxie a hmloviny, nakoľko ich svetlo nebude rušené mesačným svitom.

Máj 2017

6., 7. 5. – Meteorický roj Eta Aquaridy. Nadpriemerný meteorický roj, v maime produkuje 60 meteorov za hodinu. Väčšina jeho aktivity býva na južnej hemisfére. Roj produkujú zvyšky po Halleyovej kométe. Mesiac krátko pred splnom bude nočnú oblohu osvetlovať a tak blokovať jasnoť roja, jasnejšie meteory by však mali byť dobre viditeľné, najmä po polnoci. Meteory majú radiant v súhvezdi Vodnára, objaviť sa však môžu kdekoľvek na oblohe.

10.5. – Spln. Mesiac bude presnena opačnej strane Zeme ako Slnko o 21:42 UTC.

17.5. – Merkúr bude vo svojej najzápadnejšej elongácii 25,8 stupňov od Slnka. Veľmi dobrý čas na pozorovanie Merkúra, ktorý bude najvyšie nad východným horizontom krátko pred svitaním.

25.5. – Nov. Mesiac bude na tej istej strane Zeme ako Slnko presne o 19:45 UTC. Najlepší čas na pozorovanie objektov s nízkou magnitúdou, ako galaxie a hmloviny, nakoľko ich svetlo nebude rušené mesačným svitom.

Jún 2017

3.6. – Venuša sa dostane do svojeje najzápadnejšej elongácie 45,9 stupňov od Slnka. Veľmi dobrý čas na pozorovanie Venuše, nakoľko bude najvyšie nad východným horizontom krátko pred svitaním.

9.6. – Spln. Mesiac bude presne na opačnej strane Zeme ako Slnko o 13:10 UTC.

15.6. – Saturn v opozícii.

Planéta s prstencom bude najbližšie k Zemi viditeľná celú noc. Je to najlepší čas na pozorovanie a fotenie Saturnu. So stredne veľkým ďalekohľadom uvidíte jeho prstence a niekotré z najjasnejších mesiacov.

21.6. – Letný slnovrat – nastane o 04:24 UTC. Severný pól Zeme je maximálne naklonený k Slnku, ktorého svit dopadá kolmo na obratník raka. Je to prvý deň leta na severnej pologuli a prvý deň Zimy na južnej pologuli.

24.6. – Nov. Mesiac bude na tej istej strane Zeme ako Slnko presne o 02:31 UTC. Najlepší čas na pozorovanie objektov s nízkou magnitúdou, ako galaxie a hmloviny, nakoľko ich svetlo nebude rušené mesačným svitom.

Júl 2017

9.7. – Spln. Mesiac bude presne na opačnej strane Zeme ako Slnko o 04:07 UTC.

23.7. – Nov. Mesiac bude na tej istej strane Zeme ako Slnko presne o 09:46 UTC. Najlepší čas na pozorovanie objektov s nízkou magnitúdou, ako galaxie a hmloviny, nakoľko ich svetlo nebude rušené mesačným svitom.

28., 29.7. – Meteorický roj Delta Aquaridy. Svojou výdatnosťou ide o priemerný roj, v maxime môže produkovať do 20 meteorov za hodinu. Jeho zdrojom sú zvyšky kométy Marsden Kracht. Polmesiac bude zapadať krátko po polnoci, nechajúc tak tmavú oblohu vhodnú pre meteorickú show. Radiant tohto roja sa nachádza v súhvezdí Vodnár, odkiaľ pochádza aj názov roja.

30.7. – Merkúr v maximálnej východnej elongácii 27,2 stupňa od Slnka. Veľmi dobrý čas na pozorovanie Merkúra, nakoľko bude večer v najvyššom bode nad západným horizontom, krátko po západe Slnke.

August 2017

7.8. – Spln. Mesiac bude presne na opačnej strane Zeme ako Slnko o 18:11 UTC.

7.8. – Čiastočné zatmenie Mesiaca. Tento úkaz nastáva, keď Mesiac prechádza čiastočným tieňom Zeme, tzv. penumbra a iba časť Mesiaca prechádza celým tieňom, tzv umbra. Prejaví sa to čiastočným stmavnutím Mesiaca počas prechodu tieňom. Úkaz bude ale dobre pozorovateľný iba v Afrike, strednej Ázii, Indickom oceáne a Austrálii.

12., 13.8. – Meteorický roj Perzeidy.

Najlepšie pozorovateľný meteorický roj v roku, ktorý produkuje v maime až 60 meteorov za hodinu. Prachové častice, ktoré ho tvoria, pochádzajú z kométy Swift-Tuttle, objavenej v roku 1862. Ubúdajúci Mesiac bude blokovať vačšinu z menej jasných meteorov, jasné meteory tohto roja sú však také početné, že by to stále mala byť najlpešia show v roku, najmä po polnoci. Radiant roja je v súhvezdí Perzeus.

21.8. – Nov. Mesiac bude na tej istej strane Zeme ako Slnko presne o 18:30 UTC. Najlepší čas na pozorovanie objektov s nízkou magnitúdou, ako galaxie a hmloviny, nakoľko ich svetlo nebude rušené mesačným svitom.

21.8. – Úplné zatmenie Slnka.

Úplné zatmenie nastáva, keď Mesiac zakrýva celý kotúč Slnka, čím je možné sledovať vonkajšiu slnečnú atmosféru, známu ako koróna. Je to ojedinelý úkaz, často pozorovateľný iba raz za život, nakoľko Mesiac vrhá iba malý tieň, ktorý na Zemi počas zatmenia vytvára úzky pás, tzv. pás totality. Pri tomto zatmení pás totality začne v Tichom oceáne, poputuje stredom USA a skončí v severnom Atlantiku, takže u nás ho nebude možné pozorovať.

September 2017

5.9. – Neptún v opozícii.

Modrý obor bude najbližšie k Zemi. Bude tak najjasnejší v celom roku a dobre pozorovateľný počas celej noci. Nakoľko ide o najvzdialenejšiu planétu, pozorovať ho bude možné iba v lepších ďalekohľadoch ako malú modrú bodku.

6.9. – Spln. Mesiac bude presne na opačnej strane Zeme ako Slnko o 07:03 UTC.

12.9. – Merkúr v najväčšej západnej elongácii 17,9 stupňa od Slnka. Veľmi dobrý čas na jeho pozorovanie, nakoľko bude v najvyššom bode nad východným horizontom krátko pred svitaním.

20.9. – Nov. Mesiac bude na tej istej strane Zeme ako Slnko presne o 05:30 UTC. Najlepší čas na pozorovanie objektov s nízkou magnitúdou, ako galaxie a hmloviny, nakoľko ich svetlo nebude rušené mesačným svitom.

22.9. – Jesenná rovnodennosť

nastane presne o 20:02 UTC. Slnko bude svietiť kolmo na rovník. Deň a noc budú rovnako dlhé. Tento deň je zároveň prvým jesenným dňom na severnej pologuli a prvým jarným dňom na južnej pologuli.

Október 2017

5.10. – Spln. Mesiac bude presne na opačnej strane Zeme ako Slnko o 18:40 UTC.

7.10. – Meteorický roj Drakonidy. Intenzitou sa jedná o menší roj, v maxime iba s 10 meteormi za hodinu. Je tvorený zvyčkami kométy 21P Giacobini-Zinner, ktorá bola objavená v roku 1900. Zvláštnosťou tohto roja je, že svoju špičku má večer krátko po zotmení a nie v noci alebo skoro ráno, ako ostatné roje. Práve prebiehajúci spln bude brániť vidieť menšie meteory, takže aby ste videli niekoľko vačších, je nutné sa vyzbrojiť väčšou trpezlivosťou, optimálne v dostatočnej vzdialenosti od umelého osvetlenia miest. Radiant roja je v súhvezdí Draka, objaviť sa však môžu kdekoľvek nočnej oblohe.

19.10. – Nov. Mesiac bude na tej istej strane Zeme ako Slnko presne o 19:20 UTC. Najlepší čas na pozorovanie objektov s nízkou magnitúdou, ako galaxie a hmloviny, nakoľko ich svetlo nebude rušené mesačným svitom.

19.10 – Urán v opozícii. Modrozelená obria planéta bude najbližšie k Zemi. Osvetlená celá Slnkom bude najlepšie viditeľná v roku a to počas celej noci. Vzhľadom k veľkej vzdialenosti, bude viditeľná iba ako malá modrozelená bodka iba v lepších ďaľekohľadoch.

21., 22.10. – Meteorický roj Orionidy. Výdatnosťou 20 meteorov za hodinu v maxime sa jedná o priemerný roj. Je tvorený prachovými zrnkami po Halleyovej kométe, ktorá je známa od staroveku. Polmesiac zapadne skoro večer, takže podmienky na pozorovanie tento rok budú veľmi dobré. Radiant roja je v súhvezdí Orion, ale meteory sa môžu objaviť kdekoľvek na nočnej oblohe.

November 2017

4.11. – Spln. Mesiac bude presne na opačnej strane Zeme ako Slnko o 05:23 UTC.

4., 5. 11. – Meteorický roj Tauridy. Výdatnosťou 5-10 meteorov za hodinu v maxime sa jedná o slabší roj. Nezvyčajný je tým, že ho tvoria dve rozdielne prúdy prachových častíc. Tým prvým sú zvyšky po asteroide 2004 TG10. Druhým su pozostatky po kométe 2P Encke. Práve prebiahujúci spln ale bude brániť v dobrej viditeľnosti meteorov. Najlepší čas na pozorovanie je krátko po polnoci, mimo mestkých svetiel. Radian roja je v súhvezdí Býka. Meteory sa však môžu objaviť kdekoľvek na nočnej oblohe.

13.11. – Konjunkcia Venuše a Jupitera.

Konjunkciu dvoch jasných planét bude dobre vidieť na rannej oblohe, krátko pred svitaním. Planéty budú extrémne blízko, vzdialené od seba iba 0,3 stupňa.

17., 18.11. – Meteorický roj Leonidy. Svojou výdatnosťou patrí k priemerným, v maxime produkuje 15 meteorov za hodinu. Tento roj je unikátny tým, že jeho výdatnosť je cyklická s periódou 33 rokov, kedy v maxime môže jeho výdatnosť dosiahnuť až stovky meteorov za hodinu! Posledné maximum bolo v roku 2001. Roj tvoria prachové zrnka, pozostatky po kométe Tempel-Tuttle, ktorá bol objavená v roku 1865. Roj je aktívny od 6.-30.11. Maximum bude od 17.11. v noci do rána 18.11. Obloha bude tmává, nakoľko Mesiac bude v Najlepšie pozorovacie podmienky budú v tmavej oblasti po polnoci. Radiant meteorov je v súhvezdí Leva, objaviť sa ale môžu kdekoľvek na nočnej oblohe.

18.11. – Nov. Mesiac bude na tej istej strane Zeme ako Slnko presne o 11:42 UTC. Najlepší čas na pozorovanie objektov s nízkou magnitúdou, ako galaxie a hmloviny, nakoľko ich svetlo nebude rušené mesačným svitom.

24.11. – Merkúr v najvýchodnejšej elongácii 22,0 stupňov od Slnka. Veľmi dobrý čas na pozorovanie Merkúra, nakoľko bude najvyššie nad západným horizontom krátko po zotmení.

December 2017

3.12. – Spln, jediný Supermesiac v roku 2017. Mesiac bude presne na opačnej strane Zeme ako Slnko o 15:47 UTC a súčasne aj v najväčšom priblížení k Zemi. Mesiac sa môže javiť väčší a žiarivejší ako zvyčajne.

13., 14.12. – Meteorický roj Geminidy je kráľom meteorických rojov. V maxime produkuje až 120 viacfarebných meteoritov za hodinu. Roj tvoria pozostatky po asteroide 3200 Phaethon, ktorý bol objavený v roku 1982. Roj je aktívny od 7.12. do 17.12. Vrchol bude v noci 13.12. a skoro ráno 14.12. Prebiehajúci spln nebude meteorom veľmi naklonený, ale aj tak by to stále mala byť spektakulárna show. Radiant roja je v súhvezdí Blíženci, meteory sa ale môžu objaviť kdekoľvek na nočnej oblohe.

18.12. – Nov. Mesiac bude na tej istej strane Zeme ako Slnko presne o 06:30 UTC. Najlepší čas na pozorovanie objektov s nízkou magnitúdou, ako galaxie a hmloviny, nakoľko ich svetlo nebude rušené mesačným svitom.

21.12. – Zimný slnovrat v roku 2017 nastane presne o 16:28 UTC. Južný pól Zeme bude naklonený K Slnku, ktoré na oblohe dosiahne svoju najjužnejšiu polohu a bude priamo nad Obratníkom Kozorožca na 23,44 stupňov južnej šírky. Je to prvý zimný deň na severnej pologuli a prvý letný deň na južnej pologuli.

21., 22.12. – Meteorický roj Ursidy. Svojou výdatnosťou ide o slabší roj. V maxime produkuje okolo 5-10 meteorov za hodinu. Roj vznikol z pozostatkov po kométe Tuttle, ktorá bola objavená v roku 1790. Roj sa objavuje každoročne od 17. do 25.12. Vrcholí v noci 21.12 a skoro ráno 22.12. Polmesiac zapadne skoro večer, takže obloha bude tmavá, teda vhodná na pozorovanie. Najlepší čas bude po polnoci mimo umelého mestského osvetlenia. Radiant meteorov je v súhvezdí Malá medvedica, viditeľné ale bývajú kdekoľvek na nočnej oblohe.