Všetci členovia združenia Slovenské planetáriá, o. z., sme milovníci astronómie telom i dušou. Nápady, ktoré nám skrsnú v hlave, radi aj realizujeme. Bežne na hradbách Bratislavského hradu alebo na nábreží Dunaja pozorujeme hviezdy cirkumpolárnych súhvezdí dobre viditeľných z našich zemepisných šírok. Teraz sme sa chceli pokochať aj pohľadmi na južnejšie súhvezdia. Rozhodli sme sa zaletieť bližšie k obratníku Raka – stráviť expedičný týždeň pri 25. rovnobežke severnej zemepisnej šírky. Z dvoch najlepších lokalít na astronomické aktivity (Havajské ostrovy a Kanárske ostrovy) sme sa tentoraz vydali na Kanárske, konkrétne ostrov Tenerife. Nočné pozorovanie hviezd, návšteva Múzea vedy a vesmíru spolu s planetáriom v meste San Crístobal de La Laguna a prehliadka astronomického observatória na El Teide bola na prvých miestach nášho rebríčka záujmov. Viacerí členovia združenia si nenecháme ujsť možnosť pobudnúť v prírode, monumentálna sopka El Teide teda patrila medzi nevyhnutné súčasti našej expedície.
Po pohodlnom lete z Viedne náš čakalo na letisku auto, ktorým sme neskôr prebrázdili celý ostrov od východu na západ a z juhu na sever. Z pekného apartmánu vzdialeného asi jednu minútu od pláže a viacerých reštaurácií sme denne absolvovali výlety po ostrove. Peši sme sa vydali k neďalekému majáku, kde sme pozorovali nočnú oblohu. Napriek zvyšujúcej sa koncentrácii piesku vo vzduchu prúdiaceho zo Sahary sme mali ešte pomerne dobrú viditeľnosť. Bol to neuveriteľný zážitok. Na konci malého polostrova, ďaleko od mestského osvetlenia nás ohromoval majestátny Orion. Sírius, najjasnejšia hviezda Veľkého psa i celej oblohy, nás odkazovala na svojho južnejšieho suseda hviezdu Canopus zo súhvezdia Kýl. Canopus je druhá najjasnejšia hviezda oblohy a z našich zemepisných šírok nebýva viditeľná. Rovnako dobre boli pozorovateľné súhvezdia Zajac a Holubica. Hukot oceánu spolu s nádhernou oblohou nám zostanú ešte dlho prekrásnou spomienkou.
Z nášho “domovského” mestečka Porís de Abona sme išli na sever do mesta Guímar. V tunajšom areáli s pyramídami sú aj v súčasnosti počas letnej rovnodennosti pozorovateľné tzv. dva západy Slnka. Rovnako sme využili aj ponuku navštíviť etnografický park s múzeom Thora Heyerdahla a výstavou o pyramídach sveta a o Veľkonočnom ostrove – Rapa Nui.
Na západné pobrežie ostrova Tenerife sme sa uzučkou strmou a riadne kľukatou cestičkou plní adrenalínu dopravili do malebnej dedinky Masca. S poľutovaním sme zistili, že plánovaný niekoľkohodinový výlet roklinou smerom k moru nebudeme môcť absolvovať pre opravné práce na turistickom chodníku. Preto sme sa rozhodli pokračovať ďalej na sever a vybrali sme si malebné miesto pod majákom na útese s morským príbojom pri meste Buenavista del Norte. Okúpali sme sa v prírodných bazénoch. Naspäť sme sa vybrali cestou s krásnymi výhľadmi. Netušili sme však, že bude najstrmšou cestou, akú sme kedy autom absolvovali. Väčšinu stúpania sme vyšli na prvom prevodovom stupni a len krátko sme sa zastavili na malebnej turistickej vyhliadke s bývalou reštauráciou, odkiaľ bol vynikajúci výhľad na šíru zelenú krajinu a banánové plantáže hlboko pod nami.
Zopár členov patrí medzi nočných a zopár zase medzi ranných pozorovateľov hviezdnej oblohy. Tí ranní vtáci sa rozhodli pre pozorovanie na náhornej plošine pod sopkou El Teide vo výške 2400 metrov nad morom. Nulové svetelné znečistenie a bezoblačnosť jednoducho zaručujú perfektné pozorovacie podmienky. Vtedy aj známe súhvezdia svietia nejako jasnejšie. Ten najaktívnejší ranný vtáčik si v priebehu 1,5 hodiny s čelovkou vybehol pod vrchol sopky a v mrazivom vetre sa pokochal vychádzajúcim Slnkom. Nádhera! Cestou zo sopky k pobrežiu nás neustále prekvapovali prekrásne scenérie sopečného ostrova.
Astronomické observatórium na El Teide
Na tretí deň nášho pobytu sme si dohodli 1,5 hodinovú dennú prehliadku observatória El Teide v nadmorskej výške 2390 m n. m. Na Kanárskych ostrovoch sa nachádzajú dve observatóriá. To staršie je práve na Tenerife. Druhé observatórium na La Plame začali budovať pre zvýšenie svetelného smogu po náraste počtu obyvateľov ostrova Tenerife v 80. rokoch 20. storočia.
V tejto nadmorskej výške sa podmienky diametrálne odlišujú od nížin pri pobreží. Teplota býva nezriedka nižšia aj o 10-15°C. Pred vstupom do areálu nás čakala sprievodkyňa, s ktorou sme sa presunuli do centra pre návštevníkov. Areál observatória tvorí niekoľko technických budov a desiatky kupol, pod ktorými sú plne automatizované zariadenia na zber údajov z astronomických pozorovaní. Všetky budovy sú snehobiele, aby sa počas dňa čo najmenej prehrievalo ich bezprostredné okolie. Z tohto dôvodu je aj povrch medzi budovami dôkladne pokrytý vegetáciou. Nízky trávnatý porast a kríky najlepšie pohlcujú teplo počas dňa a tým zmierňujú vzdušné prúdenie, ktoré by skresľovalo pozorovania. Na ostrovoch je až 300 dní v roku jasné počasie. Prípadná oblačnosť sa väčšinou objaví v nižšej nadmorskej výške pod observatóriom. Pozorovanie však komplikuje iný atmosférický fenomén. Aj počas našej návštevy bola obloha akoby zatiahnutá. Nie však mrakmi ale saharským pieskom. Z tohto dôvodu bolo neskôr zrušené aj naše nočné pozorovanie.
V návštevnom centre nás už čakal lektor, astrofyzik z miestneho Inštitútu pre astrofyziku na Kanárskych ostrovoch. Oboznámil nás so stručnou históriou observatória a pokračoval opisom experimentov a zariadení, ktoré sa v ňom počas jeho existencie vybudovali. Do medzinárodnej spolupráce je zapojených viac ako 70 inštitúcií z celého sveta. Pre spomenutý svetelný smog sa na observatóriu El Teide zamerali na pozorovanie Slnka, avšak stále sa tu nachádzajú aj teleskopy na nočné pozorovanie. Tie sú, až na tri najväčšie teleskopy, všetky robotizované. Nachádza sa tu Gregor, najväčší ďalekohľad na pozorovanie Slnka na svete. Dokázal by na mesačnom povrchu rozlíšiť a rozoznať od okolitého prostredia 2-eurovú mincu! My sme Slnko pozorovali len malým fotosférickým a chromosférickým ďalekohľadom. V areáli sa nachádza množstvo menších ďalekohľadov, ktorými vedci pozorujú nočnú oblohu pohodlne zo svojich pracovní kdekoľvek na svete.
Nahliadli sme tiež do útrob prvého ďalekohľadu v observatóriu, ktorý práve prechádza rekonštrukciou. Po jej skončení a spustení bude pomáhať pri objavovaní exoplanét. Pôvodne sa tento ďalekohľad volal prozaicky 1,5 metrový teleskop, teraz nesie meno Carlos Sanchez. Bol jedným z prvých určených na pozorovanie v infračervenej časti spektra. Počas jeho histórie na ňom testovali nové technológie. Jedna taká sa momentálne používa aj na najväčšom teleskope na svete s priemerom zrkadla 10,5 m, ktorý sa nachádza na vedľajšom ostrove La Palma.
Na observatóriu je mnoho ďalších teleskopov. Slúžia nielen na pozorovanie Slnka a exoplanét, ale aj na sledovanie kozmického smetia a úlomkov do veľkosti 10×10 cm a tiež na pozorovanie mikrovlnného a infračerveného pozadia vesmíru. Prehliadku sme ukončili v prednáškovej miestnosti, kde sme si mohli pozrieť zábery Slnka, slnečných škvŕn a protuberancií z predchádzajúceho dňa i pohľad na nás samých cez infračervenú kameru. Naše spálené nosy boli veru poriadne červené!
Lesný sever ostrova
Severná časť ostrova Tenerife je vďaka prúdeniu vzduchových hmôt zo severu neustále zásobovaná dostatočnou vlhkosťou, v porovnaní s vyprahnutým juhom je teda porastený bujnou vegetáciou takmer ako v džungli. So zmenou nadmorskej výšky sa menia aj vegetačné pásma. Preto sa stáva, že po pár kilometroch sa ocitnete priam v inom svete. Zo skalnatého pobrežia cez borovicové lesy až k vavrínovým pralesom. Koruny stromov sa prepletajúc do seba tvoria nad cestou lesný tunel. Ten, kto navštívil les Las Mercedes severne od mesta San Crístobal de La Laguna, si to vie predstaviť. Papradie veľkostí, aké v Európe nenájdeme, a stálozelené vavríny sa nám zdali ako namaľované.
Pre náročnejších turistov vrelo odporúčame jednodňový výlet do národného parku Anaga na severovýchode ostrova. Šesťhodinová túra s prekrásnymi výhľadmi na more a hory v diaľke spestrená neustálym šuchotom jašteríc múrových nám rýchlo ubehla. Ani 600-metrové prevýšenie nám nebránilo zísť z vrcholkov hôr až dolu k pláži, ovlažiť spotené údy, občerstviť sa a opätovne stúpať k majáku Faro de Anaga, ktorý už mnohé roky bezpečne upozorňuje na skalnaté pobrežie tunajších končín. Spaľujúce marcové Slnko a 30 °C boli občas tým jediným, čo nám pomáhalo uvedomiť si, že sa nenachádzame na írskom alebo islandskom pobreží Atlantického oceánu. Krajina severnej časti národného parku Anaga je totiž pobrežiam Írska a Islandu veľmi podobná. S tým rozdielom, že na Tenerife je takmer stále slnečno a teplo.
Nevynechali sme ani návštevu dvoch najväčších miest na ostrove. San Crístobal de La Laguna, najstaršie mesto ostrova, vzniklo za čias Krištofa Kolumba na brehu dnes už neexistujúcej lagúny. Malebné farebné ulice s majestátnymi pôvodnými meštianskymi haciendami dodnes navodzujú atmosféru časov zámorských objavov. Neďaleko centra stojí moderná budova, na ktorej sa už zďaleka črtá obrovský rádioteleskop. Ide o budovu Inštitútu pre astrofyziku na Kanárskych ostrovoch. Hneď vedľa nej sa nachádza Múzeum vedy a vesmíru spolu s planetáriom. Áno, aj na ostrove Tenerife, s veľkosťou 2034 km2 a populáciou okolo 950 000 obyvateľov majú planetárium. Viacjazyčná ponuka programu zaujala aj nás, a preto sme ju využili. Okrem planetária sme si prešli múzeum, kde boli exponáty upravené tak, že mladí návštevníci môžu sami objavovať fyzikálne javy. Fyzika sa spájala s astronómiou a praxou. Výborné názorné prepracovanie bolo zrozumiteľne podané dospelým i deťom. Jedinou nevýhodou bol popis v španielčine, bez inej jazykovej mutácie. Fyzikálne pokusy sme zvládli aj bez jazykovej prípravy.
Z mesta San Crístobal de La Laguna sa dá dostať do hlavného mesta Santa Cruz de Tenerife autom i električkou. Moderné mesto turisti obľubujú v období karnevalu i počas zvyšku roka. Počas svojej návštevy sme vystihli obdobie veľkonočných procesií so soškou panny Márie. Ak sa aj vy pôjdete prejsť do botanickej záhrady Palmetum, nájdete tam tisíce paliem z celého sveta. Patrí k svetovým unikátom – ako jedna z mála rastie na „odpadkovom kopci“. Bola totiž založená na starej navážke odpadu, ktorú botanici pretvorili na záhradu. Prechádzka v Palmete, ktorá je nábrežnou promenádou spojená s mestom, a večera v meste boli jedinečným zážitkom.
Aj vy by ste radi zažili podobnú expedíciu? Neváhajte nás kontaktovať, chystáme ďalšie ročníky.
Ľubka Hujsová a Peter Wachter