máj 1

Niekoľko rád pred kúpou ďalekohľadu

Pred kúpou ďalekohľadu by sme si mali odpovedať na následujúce otázky:

  1. Čo chcem pozorovať a za akým účelom?
  2. Nočné alebo denné pozorovanie?
  3. Vizuálne, alebo astrofoto?
  4. Pozorovanie Slnka, deepsky objektov alebo špecializované programy ako premenné hviezdy, supernovy, kométy, ale napríklad aj príroda, vtáky, alebo krajina?

Na každý typ pozorovania existuje špecializovaný aparát a vybavenie. Ak však s pozorovaním iba začínate a nemáte žiadne skúsenosti s pozorovaním, na nasledujúcich riadkoch sa dozviete, podľa čoho si vybrať z rôznych druhov teleskopov.

Najskôr si povedzme, z čoho je teleskop zložený a aké základné typy teleskopov poznáme. Teslekop sa skladá z optiky (okulár, objektív, doplnky), tubusu (okulárový výťah pri reflektoroch) a montáže (statív). Poznáme tri základné typy teleskopov, ktoré sa používajú na astronomické pozorovanie: refraktory, reflektory a katadioptrické teleskopy. Každý z nich má v praxi viacero rôznych obmien, no všetky sú založené na lome svetelných lúčov alebo ich odraze.

Základnou časťou ďalekohľadu je objektív, ktorý vytvára v ohniskovej rovine obraz pozorovaného objektu. Objektívom môže byť šošovka (v refraktore sa svetlo láme) alebo vyduté zrkadlo (v reflektore sa svetlo odráža), prípadne oboje (katadioptrické teleskopy). Obraz objektu vytvorený objektívom v ohniskovej rovine pozorujeme buď okulárom, alebo, pri väčších ďalekohľadoch, fotografickou doskou, spektrografom, fotometrom, fotonásobičom, MCP alebo CCD kamerou.

Zväčšenie ďalekohľadu sa vypočíta ako podiel ohniskovej vzdialenosti objektívu a ohniskovej vzdialenosti okuláru. Rozlišovacia schopnosť je daná priemerom objektívu.

Teleskopy sú stále pomerne drahá záležitosť, avšak okrem ceny je treba dobre zvážiť hlavne kvalitu obrazu a ďalšie parametre. Neoplatí sa kupovať najlacnejšie modely a pochybné čínske výlisky v supermarketoch. Refraktory majú chromatickú aberáciu (tzv. farebné halo, ktoré vzniká tým, že rôzne vlnové dĺžky sa pri prechode šošovkou lámu pod rôznym uhlom a ich ohniská sú v rôznej vzdialenosti), čo maskujú dlhým ohniskom. Navyše aj svetelné lúče rovnakej vlnovej dĺžky (farby), ktoré prechádzajú šošovkou pri jej strede, sa lámu pod iným uhlom ako svetelné lúče, ktoré ňou prechádzajú pri jej okrajoch. V tomto prípade ide o sférickú aberáciu. Drahé objektívy a okuláre kompenzujú farebnú a sférickú chybu komplikovaným zložením rôznych druhov skla a šošoviek. Reflektory síce nemajú farebnú aberáciu (zrkadlo odráža svetlo všetkých vlnových dĺžok v rovnakom uhle), ale majú sférickú aberáciu, preto vyžadujú kolimáciu zrkadiel. Navyše zrkadla časom matnejú.

Výhody a nevýhody jednotlivých typov teleskopov sú zhrnuté v následujúcej tabulke:

Pri pozorovaní nemá zmysel používať menšie ako sedemnásobné zväčšenia z dôvodu veľkosti zreničky a obvykle nemá zmysel používať väčšie ako dvestonásobné zväčšenia z dôvodu chvenia atmosféry. Optimálne zväčšenie je závislé aj od kvality optiky a ostrosti obrazu. Nekvalitná optika rozostruje obraz už pri zväčšení 0,5 x priemer objektívu (mm), bežná kvalita objektívu dovoľuje zväčšenia 1 x – 1,5 x priemer objektívu v (mm), vysokokvalitná optika poskytuje ostrý obraz aj pri zväčšení 2 x priemer objektívu v (mm). Na kvalitnom menšom zväčšení je vidieť viac detailov ako na veľkom rozostrenom obraze. Pretože zväčšovaním sa stráca svetelný zisk, odporúča sa používať väčšie zväčšenia pri ďalekohľadoch s väčším priemerom objektívu, teda pri objektívoch s väčším svetelným ziskom.

V našom združení na verejné astronomické pozorovania používame používame 4 ďalekohľady na nočné pozorovanie a 1 slnečný ďalekohľad s H-alfa filtrom. 

Rada na záver: Ak si chcete kúpiť svoj prvý teleskop, kvôli jednoduchej manipulácii odporúčame katadioptrický teleskop s priemerom objektívu 90-150 mm, ohniskovou vzdialenosťou (f) v rozmedzí 500-1300 mm a aspoň dvoma okulármi s f v rozmedzí 7-20 mm. Vhodný je ale napríklad aj klasický „newton“ Bresser POLLUX 150/750 EQ3 s parabolickým zrkadlom a bez zabudovanej Barlowky alebo jeho „katadioptrická verzia“ s guľovým zrkadlom a so zabudovanou Barlowkou, Bresser POLLUX 150/1400 EQ3. Pozorovanie veľmi uľahčí ak teleskop bude mať elektronickú navigáciu s uloženými objektami, ktoré tak nebudete musieť prácne hľadať na oblohe, ale navigácia to urobí za vás.

Autor: Peter Wachter, amatérsky astronóm, popularizátor a nadšenec vedy, Slovenské planetáriá

Peter Wachter planetáriá

Comments are closed.