jan 6

Plány obrieho planetária v Šanghaji

Astronomicky ambiciózny dizajn planetária v Šanghaji, pobočky Šanghajského múzea vedy a techniky, má byť dokončený v roku 2020. Dielo autora Thomasa Wonga a Enead Architects je prevratné v mnohých ohľadoch. S rozlohou takmer 40 000 metrov štvorcových bude táto úctyhodná budova po svojom dokončení sídlom najväčšieho planetária na svete.

vizualizácia planetária
Planetárium bude umiestnené na rozľahlej zelenej ploche, kde nájdu svoje miesto aj exteriérové inštalácie, ďalekohľady a rovnako tak aj výskumné a vzdelávacie centrum.

Architektúra bola navrhnutá tak, aby odrážala a stvárňovala obiehajúce telesá vo vesmíre a osvecovala tak pozemšťanov intergalaktickou skúsenosťou.

Budova sa točí okolo troch ústredných telies – okulus, obrátený dóm a sféra – ktoré boli navrhnuté ako kulisa z predmetov, prostredníctvom ktorých ľudstvo spoznávalo vesmír. Okulus slúži ako slnečné hodiny, premieta kruh svetla putujúceho počas dňa po verejnom priestranstve ohraničenom dátumami astronomických udalostí, zatiaľčo obrátený dóm, ktorý sedí nad centrálnym planetáriom, poskytuje pohľad na oblohu a eliminuje pohľad na horizont. Presne napoludnie, počas letného slnovratu, presvieti okolo sféry slnečné svetlo a vytvorí okolo celého átria slnečný kruh.

Digitálna vizualizácia planetária
Digitálna vizualizácia planetária

Thomas Wong, hlavný dizajnér budovy a partner Enead Architects, chcel, aby architektúra spájala účel budovy s historicko ikonickým kontextom: „Použiť budovu na manipuláciu so slnečným svetlom a demonštrovať tak spojenie najzákladnejšieho astronomického princípu s moderným múzeom a historickými budovami, ktoré fungovali na podobnom princípe po celom svete: pyramídy v Gize, Angkor Wat, Jantar Mantar, majské chrámy v Chichen Itza“

Použitie inovatívnych stavebných technológií má vyvolať v návštevníkoch pocit úžasu – architekti navrhli budovu tak, aby vyzerala, akoby sa vznášala pomocou konzoly ovinutej veľkým oceľovým kruhom nosníka, ktorý sa integruje do tvaru budovy a jej fasády. Rovnako tak aj sféra je upevnená hore niekoľkými oceľovými konzolami. Zavesenie a mierka tohto elementu budovy konfrontuje návštevníkov s takmer nebeskou skúsenosťou, akoby sa mohli telesa dotknúť zblízka a zažiť osobne jej prítomnosť, hovorí Wong, ktorý chcel, aby sa architektúra skutočne dotkla ľudskej predstavivosti a inšpirovala tak ľudí k objavovaniu vesmíru.

Centrálne átrium planetária s okulusom
Centrálne átrium planetária s okulusom

Rovnako ako akademickou a vzdelávacou inštitúciou, stane sa Šanghajské planetárium aj ikonou čínskej minulosti a budúcnosti: „architektúra reprezentuje kontinuum v dlhej histórii čínskej astronómie a stanovuje rámec ambíciám čínskeho vesmírneho programu,“ vysvetľuje Wong a dopĺňa: „Čína prežíva explóziu kultúrnych zariadení, ako rastie apetít rastúcej strednej vrstvy po mimopracovných aktivitách. Celá krajina a zvlášť Šanghaj, túžia po statuse medzinárodného kultúrneho centra na svetovej úrovni.“

Šanghaj, oblasť Lingang
Šanghajská oblasť s vyznačením rozvojovej oblasti Lingang. Výsek má šírku približne 120 km a žije na ňom takmer 24 mil obyvateľov.

Planetárium je súčasťou širšieho plánu pre oblasť Lingang, čo je oblasť na juhovýchod od centrálnej oblasti Šanghaja rozvíjaná ako satelitné mesto. Jej vývoj je súčasťou úsilia distribuovať obyvateľstvo a hustotu do širších oblastných centier a pospájať ich do jedného megapolis. Wong a Enead pracujú paralelne aj na ďalšom mega projekte v tejto oblasti s názvom Lingang Sci Tech City, ktoré má byť vybudované neďaleko planetária. Táto oblasť, identifikovaná čínskou vládou ako „Inovatívna zóna“ na podporu vedeckého a technologického vývoja, poskytuje neuveriteľné synergie a má do budúcna veľmi silný potenciál.

Aktualizácia z roku 2019: stavebné práce finišujú a centrum vedy sa blíži k dokončeniu.

Comments are closed.