Pozorujeme hviezdy – ako na to – II.

V minulom článku sme si hovorili o prvom a základnom predpoklade na pozorovanie vesmírnych telies na nočnej oblohe – o oblohe samotnej, ako vrstve atmosféry, ktorá obklopuje Zem. Krátko to zhrniem. Obloha, resp. jej pozorovacia kvalita závisí od viacerých faktorov. Predovšetkým musí byť naozaj tma, tá je zhruba 2 hodiny po západe Slnka a nie viac ako dve hodiny pred východom Slnka. Z tohto hľadiska sú lepšie zimné noci, nevýhodou je teplotný diskomfort pozorovateľa. Počas letných nocí toto kritérium spĺňa ďaleko menej hodín z dňa.

Z hľadiska lomu oblohy sú teoreticky pozorovateľné aj niektoré objekty, ktoré sú v čase pozorovania ešte pod horizontom. Ale z praktického hľadiska je tento jav ťažko využiteľný. Súvisí to s inýmy pozorovacími kritériami, ktoré si preberieme v ďalšom.

Atmosféra má vrstvy rôznych teplôt a hustoty plynov (vzduchu), čo spôsobuje mihotanie pozorovaných objektov. Najviac je to kritické u malých objektov, planét a hviezd.

So vzduchom a vzdušnými prúdmi súvisí aj viditeľnosť, t.j. „optická“ čistota vzduchu – obsah napr. vodnej pary vo vzduchu. Z tohto pohľadu majú výhody zimné nočné oblohy alebo v lete krátko po búrke.

Svetelné znečistenie, pouličné svetlá miest a obcí vyháňajú pozorovateľov ďalej od nich do voľnej prírody, kde je toto znečistenie menšie. Prírodným „svetelným znečistením“ nočnej oblohy je Mesiac. Ale sám osebe je to objekt hodný celonočného pozorovania a fotenia.

Tento článok sa bude venovať počasiu a radám ako s ním pracovať pri plánovaní pozorovania.

Počasie

Hlavným limitujúcim faktorom pre pozorovanie hviezd je počasie. Sledovanie predpovede počasia je preto základnou úlohou astronóma. Komerčné služby majú atraktívne zobrazenie predpovede, avšak často nejdú do detailov a neposkytujú detail vývoja počasia napr. po hodinách. Je vhodné nájsť takú službu, ktorá Vám povie odhad vývoja teploty, oblačnosti, zrážok na viac dní dopredu ale aj detailne po hodinách na daný deň. Pre Slovensko môžeme odporučiť www.pocasie.sk pre základnú informáciu o počasí na niekoľko hodín až dní dopredu. Presnejšie sú stránky Slovenského hydrometeorologického ústavu SHMU http://shmu.sk. Pre odhad o oblačnosti v konkrétnej oblasti Slovenska je na tejto stránke dobrý model ECMWF – meteogram do 10 dní, epsgram do 8 dní alebo model ALADIN – meteogram do 3 dní, resp. epsgram do 2 dní. Podľa tohto je možné dobredu plánovať pozorovania. Okrem oblačnosti sledujte aj vietor. Príliš silný vietor neumožňuje dobré pozorovanie, technika sa vo vetre kmitá a obraz je tým pádom roztrasený.

Niekedy pri dlhodobej predpovedi (8-10 dní) vyzerá na začiatku všetko pozitívne počas prvých dní príprav, avšak s blížiacim sa termínom môže náhle dôjsť k nepredpokladanej zmene počasia s nepriaznivým výhľadom na najbližšie dni a hodiny. Takže treba si vedieť preorganizovať aj osobný program a presunúť pozorovanie na inú noc. Dávame prednosť nociam, kde je očakávaných aspoň 4-5 hodín s jasnou oblohou. Ak také predpovede sú, na tieto noci si vopred pripravujeme techniku – nabíjame batérie, vyčistíme optiku, pripravíme pozorovacie plány atď.

Pri náhlej zmene počasia už počas pozorovania, netreba hneď zahajovať paniku a začínať ústup z terénu. V takom prípade treba zo všetkých dostupných zdrojov zistiť čo najlepšie ako dlho bude táto zmena trvať. Preto je dobré mať pri sebe mobilné informačné systémy, prístup na aktuálne satelitné zábery (internet). Často sa stáva, že sa rýchlo zamračí celá obloha a niekoľko hodín (2-3) sa zdá, že treba baliť techniku. Tu treba mať trpezlivosť a vyčkať. Často totiž ako rýchlo sa zamračí, tak rýchlo sa aj vyjasní. Vtedy niet nič lepšie ako byť pripravený pokračovať v práci a nie zase začať všetko vybaľovať. “Okná” medzi oblakmi sa objavujú nečakane a treba mať aspoň trochu viery, že sa tak stane, aj keď to tak nevyzerá.

Pri dlhšie trvajúcich dažďoch niet pochýb o tom, že pozorovania nebudú možné. Dokonca aj pár nocí potom, bude aj pri jasnej oblohe problém s výrazným orosovaním techniky. Naopak náhla búrka uprostred jasných dní a nocí nám paradoxne môže pomôcť. Pokiaľ rýchlo príde aj odíde a po nej sa noc vyjasní, bude obloha “čistá”. Prudko ochladí vzduch a zníži tým vzdušnú vlhkosť, ktorá býva za horúcích období vysoká. To zníži mihotanie atmosféry a aj fyzicky “očistí” vzduch od prachových častíc. Takže začať operatívne pozorovanie nočnej oblohy, aj keď sme ho napríklad neplánovali, má z tohto pohľadu zmysel. Samozrejme ak máte ďalekohľady poruke.

Rosa je veľmi nepríjemným faktorom ovplyvňujúcim pozorovanie. Bojujeme proti nej jednak technickými prostriedkami – napr. rosnice, vyhrievanie optiky a pod., jednak tým, že techniku pred pozorovaním necháme vonku teplotne vyrovnať s teplotou vzduchu. To môže niekedy trvať aj 4-5 hodín a preto s tým počítajme. Najmä ak máme techniku uloženú v budove a na pozorovanie ju premiestňujeme von.

Satelitné snímky

Satelitné snímky sú efektívnou pomocou pre astronóma. Najmä ak je možné sledovať video z týchto záberov a vidieť smer pohybu frontálnych systémov oblačnosti. Ak vidíme na záberoch, že lokalita, kde budeme pozorovať je mimo polí oblačnosti, oplatí sa ísť pozorovať. Ak aj počas toho dochádza k vzniku oblačnosti, zväčša je táto za chvíľu rozptýlená. Treba mať iba trpezlivosť a vyčkať, kým sa tak stane. Ak máme možnosť sledovať čerstvé zábery zo satelitov (15-60 minút staré), vieme si overiť, že sme mimo polí oblačnosti aj priamo na mieste v čase pozorovania. Pre Európu môžeme odporučiť https://sat24.com. Tam je možné nájsť satelitné snímky pre menšie oblasti Európy s lepším rozlíšením:

Na takto detailných snímkoch vieme dobre odsledovať našu cieľovú oblasť pozorovacieho miesta rádovo 50km okruh a okolitý terén rádovo stovky km, ktorý nám vie dobre na časozberných snímkoch ukázať a prednaznačiť či sa k nám blíži oblačnosť. To nám poskytuje čas na prípravu a včas ochrániť, skryť, prípadne úplne zbaliť techniku na pozorovanie. Pohyb oblačnosti na týchto snímkoch nám aj ukazuje či je oblačnosť hustá, ťažká a súvislá, alebo nestála, rozpadávajúca sa a tým pádom umožňujúca pozorovacie „okná“ v oblakoch, ktoré trvajú rádovo desiatky minút. Taký čas nám stačí na zameranie a vizuálne pozorovanie jedného-dvoch nebeských objektov. Všeobecne pozorovanie nočnej oblohy je o trpezlivosti a má zmysel, keď ho chceme robiť na dlhšiu dobu ako len na pár minút. Nikam sa teda pri pozorovaní nenáhlime a vymedzme mu z nášho programu rádovo niekoľko hodín.

PEV