Čo keby som vám povedal, že ste prvý človek, ktorý sa pozerá na záber veľmi vzdialených galaxií niekde veľmi hlboko v priestore vesmíru a teda aj veľmi hlboko v minulosti? Aj vy máte tie objaviteľské zimomriavky? Nie je to nič náročné, dokonca pri tom môžete sedieť doma v karanténe. Stačí len počítač s pripojením na internet, dobrá obrazovka a bystré oko.

To je odpoveď crowdsourcingovej iniciatívy zooniverse.org, kde sa môžete ako občan, laik a amatér zapojiť do serióznych vedeckých výskumov. Vybrať si môžete z desiatok projektov, ktoré potrebujú dobrovoľníkov na triedenie dát, ktoré by zaneprázdnení vedci nezvládli. Odmenou za to je prístup do exkluzívnych databáz, ktoré “páchnu” pravým objaviteľským dobrodružstvom.

Keďže ste na našej stránke, vašou vášňou bude zrejme vesmír. Do pozornosti preto dávam projekt Galaxy Zoo, kde môžete triediť vzdialené galaxie podľa typov na záberoch z projektu Dark Energy Camera Legacy Survey (DECaLS), prebiehajúcom na 4-metrovom teleskope Victor Blanco v Chile. Databáza obsahuje státisíce záberov. V pozorovateľnom vesmíre sú stámiliardy galaxií, takže nuda sa tak skoro nedostaví.

Je preto možné, a tu prichádza najväčšie vzrušenie, že niektoré zábery uvidíte ako vôbec prvý človek pri triedení. Systém triedenia podľa typu galaxie je “blbuvzdorný,” necháva priestor aj pre nerozhodnosť. Ľudské triedenie je tu kombinované so strojovým, systém porovnáva presnosť zaradenia u oboch hráčov.

Celá krása Galaxy Zoo spočíva v princípe, že o galaxií sa dokážeme veľa dozvedieť už len z jej tvaru. Špirálové galaxie s rotujúcim diskom, ako naša Mliečna dráha, sú mladšie. Eliptické galaxie bývajú staršie, proces vzniku nových hviezd tam už ustáva. Rôzne nepravidelné galaxie môžu byť výsledkom dávnych vesmírnych kolízií.

Na niektorých záberoch sú galaxie ako baktérie pod mikroskopom, priam sa to tam nimi hemží. Inde zase môžete “objaviť” celkom nečakané prekvapenia, napríklad gravitačnú šošovku.

Vyskúšajte sami, vedeckej závislosti sa medze nekladú.

Michal Novota