V priebehu augusta sa jednoznačne oplatí obrátiť svoj zrak smerom k nočnej oblohe. Okrem zvyčajných potešení, ktoré ponúka letná obloha je možné pozorovať aj 2 najväčšie planéty v našej sústave a to Jupiter a Saturn. Jupiter sa v súčasnosti nachádza v súhvezdí Panna a je viditeľný ako nápadný objekt po západe Slnka nad juhozápadným obzorom. Saturn je možné nájsť v súhvezdí Hadonos a pozorovateľný je počas prvej polovice noci. To však nie je všetko, čo nám augustová obloha ponúkne. Tešiť sa môžeme hneď na 3 zaujímavé astronomické úkazy, pričom 2 z nich uvidíme aj z nášho územia.

Úplné zatmenie Slnka

Určite je veľkým lákadlom úplné zatmenie Slnka, ktoré nastane 21.8. Viditeľné bude predovšetkým z územia Spojených štátov, kadiaľ prechádza tzv. pás totality. Samotná fáza totality potrvá maximálne 2 minúty a 41 sekúnd a časovo je tak podobná zatmeniu z roku 1999, ktoré sme mali možnosť vidieť južne od nás. Nanešťastie však tento úkaz zo Slovenska nebude možné pozorovať. Viac informácií o tomto zatmení sa môžete dozvedieť v našom článku, prípadne na NASA stránkach zatmenia

Čiastočné zatmenie Mesiaca

Z nášho územia však bude možné pozorovať iný typ zatmenia. Už v pondelok 7.8. budeme mať možnosť sa pokochať čiastočným zatmením Mesiaca. Mesiac vstúpi do zemského polotieňa o 17:50 SELČ. Začiatok čiastočného zatmenia je o 19:23 SELČ. Nanešťastie však bude vtedy Mesiac pod obzorom. V Bratislave bude vychádzať až o 20:09 a teda už vo fáze zatmenia s azimutom 114° (juhovýchod). Maximálna fáza nastane o 20:20. Veľkosť zatmenia bude vtedy dosahovať hodnotu 0,2464 (v jednotkách mesačného priemeru). To znamená, že približne 25% mesačného disku bude ponorených do zemského tieňa. Mesiac opustí tieň Zeme o 21:18, kedy nastane koniec čiastočného zatmenia. Nakoniec o 22:51 vystúpi aj zo zemského polotieňa. Úkaz bude možné pozorovať aj voľnými očami, no pre lepšie zobrazenie detailov je vhodné použiť aspoň menší ďalekohľad.

Pozorný čitateľ si môže všimnúť, že tento úkaz nastane zrovna 2 týždne pred zatmením Slnka. Tento časový rozdiel vôbec nie je náhodný. Pre pozorovanie slnečného zatmenia je totiž potrebné aby bol mesiac v nove a to bude aj 21.8. Mesiac tak bude postavený medzi Zemou a Slnkom.  Naopak, aby bolo možné pozorovať zatmenie Mesiaca, tak je nevyhnutné aby bol Mesiac v splne. Doba medzi splnom a novom je polovica lunácie a to zodpovedá práve približne 14 dňom. V tomto prípade tak tieto úkazy nastanú počas jednej lunácie.

Mesačné zatmenie vzniká v dôsledku prechodu nášho prirodzeného satelitu tieňom Zeme, ktorý vrhá do priestoru. Usporiadanie telies tak musí byť také, že sem sa nachádza medzi Mesiacom a Slnkom. Čiastočné zatmenie znamená, že Mesiac nevstúpi do nášho tieňa celý, ale iba svojou časťou. Táto časť disku tak stmavne. Pri tmavej oblohe je možné rozoznať, že nadobudne oranžovo-červený odtieň zapríčinený prechodom slnečného svetla cez našu atmosféru, ktorá viac prepúšťa práve červenú farbu. Pri pondelkovom zatmení však bude náročné rozoznať farbu tieňa, pretože obloha bude ešte presvetlená.

Teoreticky by tak malo byť možné pozorovať zatmenie Mesiaca pri každom splne. Očividne tomu tak však nie je. Prečo? Je to spôsobené tým, že rovina obehu Mesiaca je voči rovine ekliptiky (rovina, v ktorej obieha naša Zem) sklopená o približne 5°. Zemský tieň vo vzdialenosti Mesiaca má však uhlový rozmer iba približne 1,5°. Mesiac sa tak jednoducho zriedkavejšie trafí do nášho tieňa. Peknú vizualizáciu priebehu zatmenia si môžete pozrieť na nasledujúcom odkaze.

Prírodovedné múzeum SNM pri tejto príležitosti organizuje verejné pozorovanie tohto úkazu v pondelok 7.8. od 20:00 do 22:00 na východnej terase Bratislavského hradu. Pozvánku na pozorovanie nájdete v tu.

Meteorický roj Perzeíd

Augustová obloha nám takisto tradične prináša krásne divadlo v podobe meteorického roja Perzeíd. Jedná sa o jeden z najznámejších meteorických rojov. Ľudovo je označovaný ako „slzy svätého Vavrinca“. Perzeidy sú aktívne od polovice júla do druhej polovice augusta a sú tak veľmi obľúbeným rojom práve pre príjemné teploty počas letných nocí. Maximum aktivity dosahujú v období okolo 12. augusta, kedy je možné pozorovať najväčší počet meteorov. Noci z 11. na 12. a 12. na 13. augusta tak ponúkajú ideálny čas na pozorovanie „padajúcich hviezd“. V období okolo maxima sa ich zenitová hodinová frekvencia (zenit hour rate ZHR) pohybuje okolo 150. ZHR však predstavuje frekvenciu, kedy sa radiant roja nachádza v zenite (nadhlavníku) a korigovanú o faktory, ktoré ovplyvňujú počet vizuálne pozorovaných meteorov (oblačnosť, limitná magnitúda,…). Pri uvažovaní konkrétneho roja s danou aktivitou ovplyvňuje výška radiantu nad obzorom počet meteorov, ktoré sme schopný pozorovať. V zenite je možné pozorovať najväčší počet. Naopak v prípade, že sa radiant nachádza na horizonte, tak sa polovica meteorov premieta pod obzor a my ich tak nepozorujeme. Počas maxima Perzeíd však býva obyčajne možné pozorovať aj 100 meteorov za hodinu. Nevýhodou je, že pozorovanie bude rušené svitom Mesiaca, ktorý sa bude posúvať do poslednej štvrte po pondelkovom zatmení.

Radiant predstavuje miesto na oblohe, z ktorého zdanlivo vylietajú meteory. V skutočnosti tomu tak nie je. Jedná sa len o vec perspektívy podobne ako paralelné koľajnice, ktoré sa v diaľke stretávajú v jednom bode. Názov jednotlivých meteorických rojov je následne odvodený od polohy ich radiantov. Pre Perzeidy sa tak nachádza v súhvezdí Perzeus (napr. pre Leonidy v súhvezdí Lev, pre Akvaridy v súhvezdí Vodnár a pod.). V súčasnosti sa Perzeus po západe Slnka nachádza nad severovýchodným obzorom. Počas noci sa ďalej posúva vyššie nad východný obzor. Pre pozorovanie Perzreíd nie je potrebné používať ďalekohľad. Stačí si ľahnúť na ležadlo a sledovať show.  Nie je nevyhnutné sa pozerať priamo do radiantu. Meteory búdu prelietavať po celej oblohe, pričom ich smer bude od radiantu. Vstupná rýchlosť Perzeíd do zemskej atmosféry je 59 km/s. Meteory tak bývajú pomerne jasné.  Výborný návod na pozorovanie meteorov a ich zaznamenávanie môžete nájsť v materiáli vytvorenom hvezdárňou vo Valašskom Meziřičí.

Meteor vzniká v dôsledku vstupu meteoroidu do zemskej atmosféry. Samotný meteor je tak svetelný úkaz, ktorý pozorujeme (padajúca hviezda). Meteoroid predstavuje časticu medziplanetárnej hmoty pohybujúcu sa vo vesmíre. Môže sa jednať o častice uvoľnené z kometárneho jadra alebo o fragmenty väčších asteroidálnych telies. V prípade zvýšenej aktivity sa Zem pohybuje lokalitou so zvýšenou hustotou častíc a vzniká tak meteorický roj. Toto zvýšenie hustoty je spravidla zapríčinené kometárnym jadrom, ktoré sa pri prechode okolo Slnka zahrieva a uvoľňuje tak do priestoru viac čiastočiek. Tieto potom zostávajú na podobných dráhach a vytvorí sa tak zhustenie hmoty, cez ktoré následne prejde naša Zem. Jedná sa o častice dosahujúce veľkosti rádovo od mikrometrov až po centimetre. Veľmi jasný meteor (jasnejší ako planéta Venuša) nazývame bolid. V prípade väčších telies je možné, že jeho fragmenty dopadnú na Zem. Vtedy už hovoríme o meteorite.

Pohľad na severovýchodný obzor 12.8. približne o pol dvanástej a poloha samotného radiantu.

Zdroj: Stellarium

Materským telesom Perzeíd je kométa 109P/Swift-Tuttle, ktorá bola objavená v roku 1862. Ako možno vidieť z označenia, jedná sa o periodickú kométu s periódou približne 133 rokov. Priemer jadra je 26 km.  Okolo Slnka obieha po pretiahnutej elipse (excentricita 0,96). V najvzdialenejšom bode (aféliu) je od Slnka vzdialená 51 AU (1 AU ≈ 150 000 000 km) a v najbližšom bode (perihéliu) je to 0,96 AU. Posledný prechod perihéliom absolvovala v roku 1992. Na ďalší prechod sa môžeme tešiť v roku 2126.

Patrik  Čechvala

Slovenské planetáriá