Iniciatíva March for Science bola založená v Spojených štátoch v roku 2016 Jonathanom Bermanom a Caroline Weinberg s cieľom podporiť vedeckú komunitu, kritické myslenie a tvorbu regulácii a zákonov, podložených vedeckými faktami. Pod záštitou March for Science sa bude v Bratislave konať Pochod za vedu, ktorý organizujú Peter Wachter zo združenia Slovenské planetáriá v spolupráci s platformou Žijemvedu.sk, ktorú zastupuje Dominika Hroššová.
O čom bude Pochod za vedu?
PW: Pochodom chceme vzdať hold vedcom a vyjadriť podporu vedeckému bádaniu, ktoré sa v poslednom období dostáva do defenzívy, pod paľbou rôznych bludárskych spolkov a šíriteľov alternatívnych “faktov” a nezmyslov.
DH: Tento rok je Pochod za vedu mimoriadne opodstatnený práve na Slovensku. Nielen veda, ale vzdelávanie celkovo, je v našej krajine dlhodobo na okraji záujmu. Do očí bijúcim príkladom ignorancie vládnych predstaviteľov je minuloročná kauza rozdeľovania európskych peňazí na vedu, kedy sa nehanebným spôsobom premrhala šanca podporiť špičkový výskum u nás. Priala by som si, aby tento pochod vzbudil väčší záujem verejnosti o vedu a vzdelávanie, pretože kvalita vzdelania a vedy priamo ovplyvňuje budúcnosť krajiny.
Ako vznikol nápad spraviť vedecký pochod v Bratislave? Súvisí s vašou osobnou skúsenosťou s vedou na Slovensku?
PW: Iniciatívu March for science sledujem od jej vzniku vďaka stránkam a popularizátorom vedy, ktorých sledujem, hlavne Planetary society, Neil deGrasse Tyson, PBS, Jason Silva a podobne. Minulý rok vo februári som si všimol, že na mape satelitných pochodov chýba Slovensko a chcel som to zmeniť. Vytvoril som skupinu na facebooku a oslovil tým ľudí, ktorých som síce nepoznal, ale ich vzťah k vede bol rovnako pozitívny ako ten môj. Tento rok sme sa pri organizácii spojili so šikovnými mladými vedcami z iniciatívy Žijem vedu, z ktorej je aj Dominika.
DH: Peter nás oslovil s týmto nápadom a keďže sme viacerí zo Žijemvedu už minulý rok podporili March for Science v zahraničných mestách, kde pôsobíme, radi sme sa tento rok zapojili do organizovania podobného pochodu na Slovensku. Je to užitočná akcia a oceňujeme, že sa aj u nás našli nadšenci, ktorí venujú čas jej príprave.
V ktorej oblasti vedy pôsobíte?
DH: Vyštudovala som genetiku a neskôr pokračovala v štúdiu biochémie/biomolekulárnej chémie.
PW: Ja nepôsobím vo vede, som vyštudovaný ekonóm. V združení Slovenské planetáriá sa ale venujem popularizácii astronómie a organizovaniu prednášok, workshopov a verejných astronomických pozorovaní. Podieľame sa aj na príprave prvého planetária v Bratislave.
Čo vnímate ako najväčší nedostatok vedeckej komunity na Slovensku? Čomu dávate za príčinu, že je tu s ňou taký problém?
DH: Neviem, či som tým správnym človekom na hodnotenie týchto vecí, nakoľko som väčšinu kariéry v zahraničí. Verím však, že slovenskej vedeckej komunite by prospela väčšia otvorenosť a spolupráca. V izolácii sa veľmi ťažko robí kvalitná veda. A rovnako, ako celá slovenská spoločnosť, aj veda zápasí s klientelizmom, netransparentnosťou a neefektivitou v distribúcii aj toho mála financií, ktoré na ňu naša vláda vyčleňuje.
PW: Keďže nepôsobím vo vede, môj pohľad je len sprostredkovaný. Za problém však považujem, a myslím, že oprávnene, netransparentnosť a korupciu. Problém nie je nedostatok financií, ale ich rozdeľovanie. Ak by bolo efektívnejšie, tak možno by sme tu naozaj mohli mať aj my taký SpaceX, ktorý dokázal znížiť náklady jedného štartu do vesmíru na 72 mil. Eur. Aj napriek všetkým neduhom však na Slovensku je stále veľa vedcov a tímov, ktorí robia skvelú prácu a to nielen na Slovensku, ale aj v CERNe, Európskej vesmírnej agentúre, NASA a ďalších inštitúciách a univerzitách po celom svete.
Prečo by sa mal bežný človek, ktorý nepracuje vo výskume ani v žiadnej vedeckej sfére, zaujímať o vedu a techniku?
DH: Znovu zopakujem, že podľa mňa sa nedá oddeľovať veda od vzdelávania. Kvalita jedného ovplyvňuje kvalitu druhého a oboje spolu má dosah na každodenný život každého z nás. Asi každý bol niekedy chorý a liečil sa antibiotikami, každý je zaočkovaný proti tetanu, takmer každý má dnes mobil a v ňom GPS, a množstvo ďalších vecí. Dnes ich berieme ako samozrejmosť, ale nič z toho by tu nebolo bez dlhodobého vedeckého výskumu a rozvoja technológií. Ak sa spoločnosť o vedu a techniku nezaujíma, potom neexistuje tlak na kompetentných, aby tieto odvetvia podporovali. Tým sa dostávajú na okraj záujmu a krajina ďaleko zaostáva za rozvinutými ekonomikami, ktoré profitujú práve z nápadov a inovácií, ktoré nám potom draho predávajú.
PW: Sledovať by ju mal hlavne preto, aby sa nedali ľahko zmanipulovať rôznym strašením a zavádzaním falošnými prorokmi. Ich reči môžu znieť vábivo, ale sú väčšinou zmesou totálnych nezmyslov, cudzích slov (ktoré vzbudzujú pocit, že ich autor je vzdelaný) a čiastočne pravdivých informácii. Práve v tom je ich nebezpečenstvo, pretože na prvé počutie môžu znieť pravdivo aj pre nie nevzdelaných ľudí.
Na svojej stránke, v ktorej zdieľate udalosť, píšete „Nedávne zmeny v politike, ktoré sa dejú vo svete, ale i u nás, majú za následok zvýšené obavy medzi vedcami.“ Aké máte teda obavy? V čom vnímate obmedzovanie zo strany politkov?
PW: Vo svete tými zmenami sú napríklad pôsobenie politikov popierajúcich vplyv človeka na klimatické zmeny a s tým spojené zastavenie financovania mnohých projektov, ktoré sa venovali práve boju proti nim. U nás tými zmenami sú napríklad zvolenie ĽSNS do parlamentu. Ich popieranie holokaustu hrozí zopakovaním si tejto strašnej skúsenosti z druhej svetovej vojny. Toto sa môže mnohým zdať ako príliš katastrofický scenár. Návrh zákona na zrušenie povinného očkovania však už až tak nereálne nevyzerá a ak sa nájde politická podpora aj medzi inými politickými subjektmi, reálne hrozí návrat chorôb, ktoré boli práve vďaka očkovaniu potlačené. Preto je dôležité nemlčať, ale aktívne sa postaviť na stranu vedy a aktivovať kritické myslenie v čo najširších vrstvách verejnosti.
DH: Súhlasím s Petrom. U nás sú to hlavne extrémisti v parlamente a všakovaké konšpiračné pseudomédiá, ktoré šíria nebezpečné lži a demagógiu. Je veľmi smutné a alarmujúce, že sa k týmto temným konšpiračným sféram v týchto dňoch stále očividnejšie pridáva aj vládna politická reprezentácia na čele s premiérom.
Na záver, aký odkaz sa snažíte pochodom zanechať u nás, na Slovensku?
PW: Chceme, aby vedecká komunita videla, že je tu dosť ľudí, ktorí si vážia ich výsledky. Za druhé, chceme burcovať mlčiacu väčšinu. Chceme povzbudiť ľudí, ktorí si síce myslia, že niečo ako zrušenie povinného očkovania nie je správne, ale sú ticho, keď niekto kričí “ZRUŠTE POVINNÉ OČKOVANIE”. Rozumným ľuďom sa môže zdať, že šírenie konšpiračných teórií je len pre exotov a ich sa to netýka. Ak sa však nepostavíme a nepomenujeme jasne problém našej spoločnosti, ktorým je nekritické myslenie a šírenie klamstiev, nemusí dlho trvať a budú za nás rozhodovať nekompetentní ľudia, ktorým by sme nezvereili ani upratovanie domu. Silná demokracia vyžaduje silnú vedu.
DH: Vzdelanie a veda sú budúcnosť. Ak sa o ne nebudeme všetci zaujímať a snažiť sa ich rozvíjať a podporovať, budú o našej budúcnosti za nás rozhodovať iní…