Aká by bola opekačka na Titáne?

Ďalšie články

Na návšteve – Planetárium Iziko v Kapskom meste

Toto leto sa v čase od 6. do 15. augusta konalo Valné zhromaždenie Medzinárodnej astronomickej únie – International Astronomical Union General Assembly. Po prvýkrát túto veľkú medzinárodnú konferenciu hostil africký kontinent, konkrétne Kapské mesto. Na zhromaždení boli prítomní aj Slováci. Počas

Čítať viac »

S blížiacou sa opozíciou Saturna 15. júna popusťme uzdu fantázii a skúsme si predstaviť, aká by bola opekačka na jednom z jeho mesiacov. 🙂 

Predstavte si, že ste jedným z prvých kolonistov Titánu, najväčšieho mesiaca Saturna a druhého najväčšieho mesiaca Slnečnej sústavy (po jupiterovom Ganymedovi). Na jeho povrchu panuje nehostinných -180 °C, takže bez špeciálneho skafandra by ste mimo habitátu okamžite zamrzli. S atmosférou, ktorá je hustejšia ako na Zemi, by ste až taký problém nemali, nakoľko nie je toxická. Z 95% ju tvorí dusík, 4,5% je metán a zvyšok vodík. Z toho vyplýva, že pri jej vdychnutí by ste sa neotrávili, ale dlhšie ako pár minút by ste nevydržali, pretože by vám chýbal kyslík. Kyslík by ste si museli nosiť so sebou. Ak by ste si chceli založiť oheň, stačilo by vám nabrať z jazera trochu metánu. Jeho zmiešaním s kyslíkom by ste dostali čisté palivo a mohli by ste začať opekať. Na ohni by ste si mohli pripraviť aj vodu, a to roztopením niekoľkých ľadových “kameňov” z okolia.

Možno sa vám zdá, že by ste v skafandri a s kyslikovými bombami na chrbte ďaleko nezašli. Na Titáne však gravitačná sila dosahuje len 14% tej, na ktorú sme zvyknutí na Zemi.  Navyše atmosféra je o 60% hustejšia, takže napríklad lietanie s krídlami, aké nakreslil Leonardo Da Vinci, by nebolo nereálne. Tlak vzduchu je však 1,5 násobne vyšší ako na Zemi a mraky permanentne zahaľujú oblohu až do tej miery, že sonda Huygens, pri svojom zostupe na povrch mesiaca v roku 2005 nevedela určiť polohu Slnka. Nedostatok slnečného žiarenia by však zábavachtivých kolonistom mohlo kompenzovať raftovanie na metánových riekach, alebo surfovanie na metánových jazerách. Ak by ste predsalen veľmi túžili  po Slnku, vodíkový balón by vás rýchlo vyniesol do výšky 300 km, nad hustú atmosféru, kde by ste sa mohli pokochať aj pohľadom na prstence Saturna. Aj keď tie by vyzerali skôr ako rovná čiara, než ako prstence.

jazera titan
Povrch mesiaca síce zahaľujú mraky, ale radaru umiestnenom na sonde Cassini sa podarilo cez ne preniknúť a odfotiť na jeho povrchu jazerá.

 

Saturnove prstence, ľadový svet Enceladus s Titánom v pozadí
Prstence Saturna, ľadový svet Enceladus s Titánom v pozadí

 

Povrch Titánu ako ho po svojom pristáti odfotila sonda Huygens v roku 2005
Povrch Titánu, ako ho po svojom pristáti v roku 2005 odfotila sonda Huygens.

 

Vešký metánový mrak na severnej pologuli. Vrchné vrstvy atmosféri Titánu siahajú až do výšky 600 km. Preto sa mesiac zdá väčší, ako v skutočnosti je. Pre porovnanie, zemská stratosféra siaha do výšky len 50 km.
Veľký metánový mrak na severnej pologuli. Vrchné vrstvy atmosféry Titánu siahajú až do výšky 600 km. Preto sa mesiac zdá väčší, ako v skutočnosti je. Pre porovnanie, zemská stratosféra siaha len do výšky 50 km.

Ale poďme späť na Zem. Opozíciu Saturna si budete môcť prísť pozrieť 15.6. na nábrežie Dunaja pred OC Eurovea (zo strany Starého mosta). Na mieste budeme od 19:30, Saturn začne stúpať nad horizont hneď po západe Slnka o 20:48 (opozícia). Pozorovateľný však bude až približne okolo 22:00. Dovtedy si budete môcť v ďalekohľade pozrieť Mesiac a jeho krátery, Jupiter so svojimi 4 najväčšími mesiacmi Io, Europa, Ganymedes a Calisto a ďalšie objekty.

Radi dávame do pozornosti aj podujatia Verejné pozorovanie Slnka – Dni Petržalky 17.6. a Astronomický večer na Dunaji 18.7., ktoré organizuje Astronomický klub Bratislava.