Andreas Bush (Nemecko, Limberg) okolo r. 1650 zhotovil planetárium s priemerom 11 stôp (cca 334 cm), kde mohlo vstúpiť okolo 10 ľudí
Eberhard Wiegel (Nemecko, Jena) zhotovil v rokoch 1659-1661 planetárium s priemerom 5,4 metra. Dovnútra mohlo vojsť niekoľko osôb
Roger Long (Anglicko, Cambridge) zhotovil v roku 1758 planetárium v guli s priemerom 18 stôp (cca 601 cm), kde mohlo vstúpiť 30 ľudí. Dostalo meno „Uranium“. Bolo zničené v roku 1871
Wallace Walter Atwood (USA, Chicago) zhotovil v roku 1912 planetárium s priemerom 4,57 m, vošlo sa doň 15 osôb. Zobrazovalo 692 hviezd, planéty Venuša, Mars, Jupiter, Saturn a Slnko.
Walter Bauersfeld z firmy Carl Zeiss (Jena, Nemecko) začal pracovať na prvom projekčnom planetáriu v roku 1912 na popud astronóma Maxa Wolfa. Práce prerušila 1. svetová vojna. V roku 1923 však planetárium bolo dokončené. Bolo umiestnené na streche firmy Jena v geodetickom dóme priemeru 52,5 stopy (16 m) a zobrazovalo 4900 hviezd. Označenie planetária bolo Zeiss I model. Model 2, ktorý Bauersfeld postavil potom zobrazoval už 8956 hviezd. Podobné planetáriá boli vybudované v Berlíne, Düsseldorfe, Ríme Paríži, Chicagu, Los Angeles a New Yorku. V roku 1953 vyvinul Bauersfeld menší model planetária ZKP-1 (Zeisskleinplanetarium=Zeiss Small Planetarium #1=Zeissovo malé planetárium). Bolo určené pre planetária s menším dómom a malo manuálny pohon šírky (latitúdy). Neskôr vyvinutý model ZKP-2 mal už tento pohyb motorizovaný.
Armand Spitz (USA, Philadelphia) pracoval v rokoch 1945-1947 na vývoji lacnejšieho planetária (cca 500$). V tomto planetáriu bola guľová projekčná hlava nahradená dodekahedrónom na odporúčanie Alberta Einsteina. Tento model A sa stal veľmi populárny, kúpila ho Americká vojenská akadémia, mnohé malé múzeá, školy a dokonca egyptský kráľ Farouk. Toto planetáriu zobrazovalo jasnejšie hviezdy ako 4,3mag. Model A-1 zobrazoval už aj Slnko, Mesiac a 5 planét viditeľných voľným okom. Model A-2 mal viac hviezd a ďalší model A3P už mal sférický projektor a mechanizovaný pohyb Slnka, planét, Mesiaca a jeho fáz. Týchto planetárií sa predali tisíce a po skončení jeho výroby musela byť výroba obnovená pre neustály veľký dopyt. Spitz vytvoril aj domáce planetárium Spitz Junior, ktorého sa predalo milión kusov medzi rokmi 1954 a 1972.
Brent Watson a Stephen McAllister (USA, Salt Lake City) vyvinuli digitálne projekčné planetárium vo firme Evans & Sutherland. Prvé bolo otvorené vo Virginskom múzeu vied v meste Richmond v roku 1983. Tým sa otvorila nová éra planetárií, kedy je možné zobraziť prakticky všetko, čo vieme nasimulovať v počítači – oblohu v rôznych časových obdobiach, pohľad na vesmír z rôznych miest vesmíru, prelety cez vesmír a podobne.
Comments are closed.